Farský kostol Narodenia Panny Márie

Renesančno-baroková stavba vybudovaná rodinou Pálffyovcov a Erdödyovcov na základoch pôvodného gotického kostola. Rozsiahla prestavba prebehla v rokoch 1642 - 1644. Jednoduchý exteriér renesančného poňatia so zbytkami gotickej architektúry a s nádherným pilastrovým portálom kontrastuje s bohatou vnútornou výzdobou. Loď a presbytérium sú zaklenuté valenou klenbou s hlbokými lunetami posadenou na postranných pilastroch. Klenbu pokrýva plošná sieť štukovej výzdoby s pásmi perlovcovej a astragalovej ornamentiky. Hlavný oltár je neogotický s pôvodnou neskororenesančnou sochou Madony. Ostatný mobiliár kostola je v prevažnej miere rannobarokového charakteru a patrí k tomu najkrajšiemu čo sa na Slovensku z tohto obdobia zachovalo.

Jednoloďový pozdĺžny priestor s presbytériom je vystavaný na základoch staršej gotickej stavby. Na fasáde to dokumentujú oporné piliere a okná ukončené lomeným oblúkom. Svätyňa je zaklenutá taktiež pôvodnou gotickou klenbou. Kostol bol prestavaný do dnešnej podoby na konci 17. storočia. Valená lunetová klenba v lodi zdobená perlovcom a pásovcom dáva tušiť náväznosť na výzdobu farského kostola ale v redukovanej podobe. Mobiliár kostola je v prevažnej miere barokový. V interiéri zaujme najmä hlavný barokový oltár s ústrednou sochou Immaculaty a dva postranné oltáre z rovnakého obdobia. Kazateľnica ani pôvodná krstiteľnica, ktorá je známa z dobových fotografií sa nedochovala.

Kaplnka sv. Vendelína s pálffyovskou hrobkou

Smolenická rodinná hrobka s kaplnkou je datovaná nápisom na fasáde kaplnky, ktorý hlása: Na večný odpočinok sebe i svojim. Jozef Pálffy gróf z Erdődu. 1896. Rodinnú hrobku začal Jozef Pálffy (1853-1920) budovať v roku 1894 na mieste staršej kaplnky z 18. storočia, ktorá bola zasvätená tiež sv. Vendelínovi a pochádzala ešte z čias vlastníctva Smolenického panstva Erdődyovcami. Jozef Pálfi nechal túto kaplnku zbúrať a podľa nej postavil kaplnku novú, navyše s hrobkou pre členov svojej rodiny. Miesto grófskej hrobky je vybrané veľmi dômyselne, na konci cintorína na vyvýšenine priamo oproti Kostolu Narodenia Panny Márie tak, aby kaplnka cintorínu dominovala. Výrazné miesto, ktoré Kaplnka sv. Vendelína zaujíma, možno interpretovať ako vyjadrenie zvrchovanosti Pálffyovcov nad obyvateľmi Smoleníc, aby tak grófska rodina symbolicky i po smrti držala ochrannú ruku nad svojimi bývalými poddanými. Priestor okolo hrobky dodnes nesie znaky parkovej úpravy, ktorá bola v 19. storočí chápaná ako dôležitá súčasť miesta posledného odpočinku.

Pri kaplnke Karmelskej Panny Márie sa nachádza jednoduchý betónový pomník z 20. storočia s pamätnými a ďakovnými tabuľami za ochranu počas vojny a súženia sprevádzajúce smolenické rodiny.

Jednoduchý betónový (terasový) pomník uprostred s textovou tabuľou. Venovaný je obetiam 1. svetovej vojny pochádzajúcich zo Smolenickej Novej Vsi (Nešticha), ktorí sú tam aj menovite uvedení.

Súbor dvoch pomníkov kompozične zladených do jedného celku a venovaných padlým vojakom zo Smoleníc v prvej a druhej svetovej vojne. Pod figurálnou kompozíciou Krista na kríži s vojakom a matkou s dieťaťom sú umiestnené pamätné tabule s menami a fotografiami zomrelých. Pomníky zhotovil František Ott z Trstína.

Štefan Banič sa narodil 23. novembra 1870 v Neštichu ( teraz súčasť Smoleníc). V r. 1907 sa odsťahoval do USA za prácou, kde sa mu podarilo zostrojiť padák. Vyskúšal ho skokom zo 14. poschodovej budovy vo Washingtone. Na základe tohto úspešného zoskoku mu bol dňa 25. augusta 1914 udelený patent spolu s právami na jeho výrobu. Banič sa v r. 1920 vrátil na Slovensko. Pochovaný je na cintoríne v Smoleniciach.